Holandská poslankyňa Sophie in ’t Veld v rozhovore pre Denník N hovorila o európskej politike, spoločenských témach a o tom, prečo by sa politici mali sústrediť na riešenie skutočných problémov občanov namiesto vytvárania kultúrnych vojen. Ďalší rozhovor predstavil europoslankyňu Nelu Riehl, predsedníčku Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie, ktorá sa venovala stavu kultúry na Slovensku, potrebe dialógu s kultúrnou obcou a významu európskej spolupráce. Viac si môžete prečítať v článku Denníka N.

Rozhovor s Nelou Riehl vyšiel aj v EU Brief, kde hovorila o postavení slovenskej kultúry v európskom kontexte, podpore kreatívneho sektora a význame otvorenej spolupráce medzi členskými štátmi.

O samotnom podujatí informovali aj viaceré slovenské spravodajské portály vrátane Bratislavských novín, Parlamentných listov, SITA, či Prima News, ktoré priniesli informácie o proteste a zhromaždení v uliciach Bratislavy, pod názvom Spojená Európa a o tom, že Bratislava sa na niekoľko dní stala miestom stretnutia stoviek členov celoeurópskeho politického hnutia Volt.

Mediálny záujem ukázal, že Volt už nie je na Slovensku neznámym projektom. Slovenské redakcie venovali pozornosť nielen samotnému podujatiu, ale aj témam, ktoré Volt prináša do verejnej diskusie – od európskej spolupráce cez kultúru až po budúcnosť demokracie. Pre nás je to povzbudením pokračovať v budovaní celoeurópskej politickej alternatívy aj na Slovensku.

Privítanie Európy v Bratislave

Valné zhromaždenie otvorili spolupredsedovia Volt Slovensko Lucia Kleštincová a Rick Zednik, ktorí privítali stovky hostí z celej Európy.

Vo svojich príhovoroch zdôraznili význam európskej spolupráce, osobné príbehy, ktoré ich priviedli do Voltu, aj dôvod, prečo je dôležité budovať spoločnú európsku politiku naprieč hranicami.

Stredná Európa ako strategické srdce Európy

Jednou z úvodných diskusií bola debata o úlohe strednej Európy v súčasnom geopolitickom vývoji.

Moderátor Sebastian Schäffer spolu s Magdalenou Vášáryovou, Annou Donáth a Mikulášom Peksom diskutovali o tom, prečo stredná Európa nie je perifériou Európy, ale jedným z jej rozhodujúcich regiónov.

Diskusia sa venovala témam ochrany právneho štátu, odolnosti demokracie, bezpečnosti regiónu, ekonomického rozvoja aj potenciálu strednej Európy zohrávať výraznejšiu úlohu pri formovaní budúcnosti Európy.

Slobodné médiá ako základ demokracie

Vyše osem rokov po vražde Jána Kuciaka zostáva ochrana novinárov jednou z najdôležitejších tém európskej demokracie. V panelovej diskusii moderovanej Evou Babitzovou vystúpili Peter Hanák, Rasto Kužel a Sophie in 't Veld.

Diskusia sa venovala ochrane investigatívnej žurnalistiky, rastúcemu tlaku na médiá, dezinformáciám, slobode tlače aj tomu, ako môžu demokratické štáty lepšie chrániť novinárov. Panelisti zdôraznili, že slobodné médiá nie sú luxusom, ale jedným zo základných pilierov fungujúcej demokracie.

Potrebuje Európa vlastnú armádu?

Bezpečnostná situácia v Európe patrila medzi najdiskutovanejšie témy celého víkendu.

V paneli "Why Europe Needs Its Own Army" diskutovali Pavel Macko, Reinier van Lanschot, Ivan Scalfarotto a David Gazsi pod moderovaním Jona Lima.

Diskusia sa zamerala na budúcnosť európskej obrany, strategickú autonómiu Európy, vzťah medzi NATO a európskou spoluprácou aj praktické možnosti vytvorenia spoločných európskych obranných kapacít.

Umelá inteligencia a ochrana demokracie

Akú úlohu bude zohrávať umelá inteligencia v demokratických spoločnostiach?

Na túto otázku odpovedali Vladimír Šucha a Ronnit Wilmersdörffer počas diskusie Resisting Techno-Fascism: Defending European Democracy in the AI Era.

Panelisti diskutovali o rastúcom vplyve veľkých technologických spoločností, rizikách algoritmického rozhodovania, ochrane ľudských práv, regulácii umelej inteligencie aj o potrebe, aby technologický pokrok zostal v službách občanov.

Európa zjednotená v uliciach Bratislavy

Jedným z najvýraznejších momentov celého valného zhromaždenia bol sobotný verejný pochod "Za Európu", do ktorého sa zapojilo viac ako 700 účastníkov zo Slovenska a takmer 30 ďalších európskych krajín.

Pochod sa začal na ľavom brehu Dunaja a pokračoval cez Starý most na Tyršovo nábrežie. Trasa nebola zvolená náhodne. Dunaj, ktorý spája desať európskych krajín od nemeckého Čierneho lesa až po pobrežie Čierneho mora na Ukrajine, symbolizuje prepojenosť európskych národov. Rovnako symbolické bolo aj prekročenie rieky, ktoré pripomenulo, že Európu dnes nespájajú hranice, ale spoločné hodnoty, spolupráca a sloboda pohybu.

Bratislava bola pre toto podujatie ideálnym miestom. Ako jediné hlavné mesto na svete susediace s dvoma štátmi – Rakúskom a Maďarskom – prirodzene stelesňuje myšlienku otvorenej Európy. Len deň po pochode si Európa pripomenula aj 41. výročie podpísania Schengenskej dohody, ktorá odstránila hraničné kontroly medzi členskými štátmi a umožnila miliónom Európanov slobodne cestovať, pracovať a študovať naprieč kontinentom.

Pochod bol zároveň verejným vyjadrením podpory Ukrajine, európskej spolupráci a demokratickým hodnotám. Účastníci niesli vlajky európskych krajín aj Európskej únie a spoločne vyslali jasný odkaz, že jednota Európy nie je samozrejmosťou, ale hodnotou, ktorú je potrebné neustále chrániť a rozvíjať.

Verejné zhromaždenie na Tyršovom nábreží: Európa stojí pri Ukrajine

Na pochod nadviazalo verejné zhromaždenie na Tyršovom nábreží, počas ktorého vystúpili hostia zo Slovenska aj zo zahraničia.

Jednou z hlavných rečníčok bola veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarína Mathernová, ktorá hovorila o pokračujúcej podpore Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie a o význame európskej solidarity v čase pokračujúcej ruskej agresie.

Pochodu sa zúčastnili aj členovia susedskej Volt Ukraine. Tí sa s účastníkmi počas pochodu delili o svoje skúsenosti zo života v krajine už viac ako štyri roky po začiatku ruskej plnoformátovej invázie. Ich osobné svedectvá pripomenuli, že európska solidarita nie je iba politickým sloganom, ale konkrétnou podporou ľudí, ktorí denne čelia dôsledkom vojny.

Zhromaždenie uzavrelo deň, počas ktorého sa Bratislava stala miestom, kde sa európska jednota neprejavovala len v diskusiách, ale aj priamo v uliciach mesta.

Sprievodný program: Európa bez hraníc

Valné zhromaždenie nebolo len sériou odborných diskusií. Organizátori pripravili aj bohatý sprievodný program, ktorého cieľom bolo predstaviť účastníkom históriu, kultúru a jedinečný charakter strednej Európy.

Po prvýkrát v histórii Volt Europa bolo valné zhromaždenie koncipované ako skutočne cezhraničné podujatie. Sprievodný program neprebiehal iba v Bratislave, ale rozšíril sa aj do Rakúska a Maďarska, čím symbolicky ukázal, že spolupráca naprieč hranicami môže byť prirodzenou súčasťou európskeho života. Účastníci počas jediného víkendu prirodzene cestovali medzi tromi krajinami bez hraničných kontrol, diskutovali o spoločnej histórii a spoznávali región, ktorý bol ešte pred niekoľkými desaťročiami rozdelený železnou oponou.

Jedným z najsilnejších momentov bola spoločná návšteva hradu Devín a pamätníku "Brána Slobody". Účastníci si pripomenuli osudy ľudí, ktorí medzi rokmi 1945 a 1989 zahynuli pri pokuse prekonať železnú oponu na slovensko-rakúskej hranici. Zastávka pri Pamätníku Brána slobody bola symbolickou pripomienkou hodnoty slobody pohybu, demokracie a európskej spolupráce, ktoré dnes často považujeme za samozrejmosť.

Myšlienku Európy bez hraníc podporili aj ďalšie sprievodné aktivity. Účastníci mohli navštíviť Viedeň, absolvovať komentované prehliadky historického centra rakúskej metropoly či panelovú diskusiu o európskej bezpečnosti. Veľký záujem vzbudila aj spoločná plavba katamaránom z Viedne do Bratislavy, ktorá prepojila dve hlavné mestá vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov a zároveň vytvorila priestor na neformálne stretnutia členov Volt z celej Európy ešte pred začiatkom oficiálneho programu.

Program pokračoval aj výletom do maďarského Mosonmagyaróváru, kde účastníci diskutovali o politických zmenách v Maďarsku a o budúcnosti stredoeurópskej spolupráce. V Bratislave boli pripravené komentované prehliadky mesta, ktoré hosťom predstavili históriu hlavného mesta aj jeho význam v európskych dejinách.

Súčasťou programu boli aj komunitné stretnutia, napríklad Volt Women Brunch, ktorý vytvoril priestor na diskusiu o postavení žien v politike, líderstve a budovaní celoeurópskej siete spolupráce. Večerné networkingové podujatia následne umožnili účastníkom pokračovať v rozhovoroch aj mimo oficiálneho programu a nadväzovať nové partnerstvá naprieč Európou.

Bratislava na európskej mape

Organizácia jedného z najväčších podujatí Volt Europa predstavuje významný míľnik nielen pre Volt Slovensko, ale aj pre Slovensko ako krajinu.

Počas jedného víkendu sa Bratislava stala miestom, kde sa stretli stovky ľudí z celej Európy, aby spoločne diskutovali o budúcnosti demokracie, bezpečnosti, hospodárstva a európskej integrácie.

Pre Volt Slovensko je to dôkaz, že aj relatívne mladá organizácia dokáže pripraviť podujatie celoeurópskeho významu a byť aktívnou súčasťou formovania európskej politiky.

Pridajte sa k nám!

Zorganizovať Valné zhromaždenie Volt Europa na Slovensku bolo ešte pred niekoľkými rokmi len predstavou no dnes je realitou.

Relatívne malému, no za to ambicióznemu tímu sa podarilo priviesť do Bratislavy takmer tisíc ľudí z celej Európy, vytvoriť priestor pre otvorené diskusie o budúcnosti nášho kontinentu a ukázať, že Slovensko môže byť aktívnou súčasťou celoeurópskej politiky. Tým sa však naša práca nekončí.

Volt rastie naprieč Európou a teraz je čas posilniť naše hnutie aj v strednej Európe – vrátane Slovenska. Hľadáme ľudí, ktorí veria v otvorenú spoločnosť, európsku spoluprácu, demokraciu a moderné riešenia spoločných výziev.

Ak chcete byť súčasťou tejto zmeny, pridajte sa k Volt Slovensko. Spoločne môžeme prinášať európske riešenia aj na Slovensko a budovať silnejšiu Európu zdola – od komunít až po európske inštitúcie.

Volt vybuduje platformu pre európske politické líderstvo a vyzýva na reformu zmlúv o EÚ

Posledné mesiace nám ukázali, že vo svete, ktorý sa mení k horšiemu, môžeme ako európski občania uspieť iba vtedy, ak zmeníme Európu k lepšiemu.

Či už ide o európsku armádu alebo skutočne zjednotenú Európu, občania naprieč kontinentom chápu naliehavosť situácie aj to, o čo sa hrá. A rovnako to chápe aj Volt: času máme čoraz menej.

Volt Europa vznikol s cieľom „opraviť Európu“. Veríme vo federálnu Európu a vyzývame aj národné vlády, aby urobili odvážny krok: zmena zmlúv nikdy nebola jednoduchá, no bola možná. Až do poslednej zmeny zmlúv - Lisabonskej zmluvy v roku 2007. Dnes vidíme, že 20 rokov bez reforiem je recept na katastrofu.

V Európskej rade stačí jedna vláda na predloženie návrhu na zmenu zmlúv. Štrnásť ich môže celý proces spustiť. Nemáme 27 Orbánov. Nemáme ani 14 Orbánov. Vlastne už nemáme žiadneho Orbána. Napriek tomu však stále platí jednomyseľnosť, ktorá ohrozuje samotný základ európskeho projektu.

Ak budú národní lídri ďalej len hovoriť o zjednotenejšej a integrovanejšej Európe bez toho, aby urobili ďalšie logické kroky, jediným riešením je vybudovať a podporiť skutočné európske politické líderstvo. Presne to Volt urobí.

Ďalšie európske voľby sa uskutočnia v roku 2029. Volt požaduje, aby sa otázka otvorenia zmlúv EÚ riešila ešte pred nimi. Nemôžeme čakať. A Volt čakať nebude:

• Budeme viesť dialóg s hlavami vlád s cieľom presadiť iniciovanie zmien zmlúv tak, aby Európsky parlament získal zákonodarnú iniciatívu a aby sa prešlo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

• Budeme budovať podporu v spoločnosti, aby sa nadchádzajúce európske voľby stali príležitosťou na zmenu smerovania k federálnej Európe.

• Budeme budovať platformu pre budúcich európskych lídrov – na európskej aj národnej úrovni – aby voličom ponúkli alternatívu a skutočnú európsku perspektívu.

Volt Europa je na ceste prevziať zodpovednosť za Európu.
A vyzývame národné vlády, aby túto zodpovednosť prevzali už teraz.

Podujatie odštartuje o 16:30 2-kilometrovým pochodom ponad rieku Dunaj. Sprievod vyvrcholí na jeho pravom brehu, kde sa účastníci stretnú pri jeho mohutnom toku, ktorý prepája desať európskych národov. Tam sa program preklenie do večera plného prejavov, hudby a osláv európskej jednoty.

„Dunaj preteká desiatimi krajinami. Nezastavuje sa na hraniciach a to by sme sa nemali ani my. Do Bratislavy privádzame Európanov z celého kontinentu, aby sme ukázali, že milovať Slovensko a milovať Európu sa navzájom nevylučuje.“

—Lucia Kleštincová, spolupredsedníčka Volt Slovensko

,,Očakávajte vlajky, hudbu a niekoľko prekvapení. Toto je otvorená pozvánka pre každého, kto chce počuť pozitívnu víziu pre naše komunity a budúcnosť, orientovanú na neustále smerovanie vpred.“

—Rick Zednik, spolupredseda Volt Slovensko

Hoci zhromaždenie iniciovalo paneurópske hnutie Volt, je navrhnuté ako príležitosť na prepojenie obyvateľov Bratislavy s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi z celej Európy. Keďže Slovensko v októbri čakajú komunálne a krajské voľby, toto podujatie podčiarkuje silnejúce želanie jeho občanov vidieť Slovensko pevne zakotvené v srdci progresívnej, jednotnej Európy.

„Iba Európa, ktorá koná spoločne, dokáže vyriešiť spoločné výzvy. Neprivádzame do Bratislavy stovky Európanov, aby sme hovorili o abstraktných politických zmluvách; prichádzame odomknúť plný potenciál Európy priamo tu, v srdci kontinentu. Chceme vybudovať Európu, ktorá funguje pre každého: jednotnú, demokratickú komunitu, kde má každý spravodlivú šancu a slobodu byť sám sebou.“

—Francesca Romana D'Antuono, spolupredsedníčka Volt Europa

„Vítaný je každý, či už ste Slovák, dlhoročný tunajší obyvateľ, alebo len prechádzate okolo. Vezmite vlajku, kamaráta alebo len sami seba. Uvidíme sa 13. júna!“

— Mels Klabbers, spolupredseda Volt Europa

Program: Šesť pilierov pre lokálny a globálny vplyv

Od 18:00 do 19:00 ponúkne pódiový program pestrú zostavu ôsmich slovenských a medzinárodných rečníkov. S cieľom odzrkadliť skutočne inkluzívnu európsku komunitu sa v zozname prelínajú politici s občianskymi lídrami, podnikateľmi a osobnosťami kultúry relevantnými naprieč všetkými generáciami.

Zamerajú sa na niekoľko kľúčových tém:

• ,,Zjednotená Európa za solidaritu" Francesca Romana D’Antuono, spolupredsedníčka Volt Europa

• ,,Zjednotená Európa za bezpečnosť" Reinier Van Lanschot, poslanec EP

• ,,Zjednotená Európa za prosperitu" Ivana Molnárová, podnikateľka

• ,,Zjednotená Európa za vzdelávanie" Nela Riehl, poslankyňa EP

• ,,Zjednotená Európa za klímu"

• ,,Zjednotená Európa za zdravie"

O organizátoroch

Zhromaždenie „Spojená Európa“ organizuje Volt Europa v spolupráci s Volt Slovensko. Volt je európska komunita, hnutie a politická strana, ktorá pôsobí vo viac ako 30 krajinách s cieľom vybudovať akcieschopnú Európu – jednotnú, demokratickú a schopnú prekonávať výzvy naprieč hranicami štátov. Pred komunálnymi voľbami v októbri 2026 Volt Slovensko aktívne buduje aliancie s rovnako zmýšľajúcimi občianskymi a politickými organizáciami s cieľom posilniť transparentnosť, zaistiť progresívny regionálny rozvoj a zabezpečiť silnejšiu prítomnosť strednej Európy v európskom dialógu.

RSVP & Kontakt pre médiá

media@voltslovensko.org

Rick Zednik, rick.zednik@volteuropa.org

Nové vedenie povedie Volt do ďalšej významnej politickej etapy – kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2029, s cieľom vytvoriť vlastnú politickú frakciu v Európskom parlamente.

Valné zhromaždenie je otvorené aj pre aktivistov občianskej spoločnosti, novinárov, ale aj občanov a podporovateľov. Zúčastniť sa bude možné osobne v NTC Bratislava alebo prostredníctvom online živého prenosu.

Prečo Bratislava?

Najväčšie výzvy súčasnosti si vyžadujú riešenia, ktoré presahujú hranice jednotlivých štátov. Práve preto vznikol Volt.

Bratislava bola vybraná ako hostiteľské mesto pre svoj symbolický význam. Ako jediná európska metropola susediaca s dvoma štátmi – Rakúskom a Maďarskom – stelesňuje záväzok Voltu k cezhraničnej spolupráci a hľadaniu prepojených riešení.

V čase, keď je demokracia pod rastúcim tlakom a Slovensko sa pripravuje na komunálne a regionálne voľby v októbri 2026, zdôrazňuje valné zhromaždenie úlohu Voltu pri riešení súčasných politických výziev Európy. Podujatie má za cieľ posilniť Volt Slovensko a ukázať, ako môže jednotný prístup k politike bez hraníc pomáhať čeliť autoritárskym tendenciám a podporovať spoločnú prosperitu.

Informácie o podujatí

Kedy:
13. júna 2026 od 9:00 (SEČL) – 14. júna 2026 do 18:00 (SEČL)

Kde:
NTC Bratislava
Príkopova 6
831 03 Bratislava

Formát:
Hybridné podujatie (osobná účasť a interaktívny online prenos)

Program:
Program víkendu bude zverejnený prostredníctvom organizačných kanálov podujatia.

Ako sa zapojiť

Osobne:
Registrácia na osobnú účasť vrátane sprievodných spoločenských a networkingových podujatí (11. – 14. júna) je dostupná prostredníctvom oficiálneho registračného portálu.

Online:
Živý prenos umožní sledovať hlavné prejavy, panelové diskusie aj priebežné výsledky volieb v reálnom čase.

O Volt Europa

Volt Europa vznikol v roku 2017 ako reakcia na rastúci nacionalizmus a Brexit. Dnes pôsobí vo viac ako 30 európskych krajinách. S viac ako 34 000 členmi a vyše 300 zvolenými zástupcami na komunálnej, národnej a európskej úrovni presadzuje reformu Európskej únie smerom k jednotnému, demokratickému a suverénnemu federálnemu štátu.

Fakty o Volt Europa

• Politická skupina v Európskom parlamente: Greens/EFA

• Rok založenia: 29. marec 2017

• Dĺžka pôsobenia: 9 rokov

• Pôsobnosť: viac ako 30 európskych krajín

• Členská základňa: viac ako 34 000 členov

• Výsledok vo voľbách do Európskeho parlamentu 2024: 1,4 milióna hlasov naprieč Európou

• Počet zvolených zástupcov: 303 v 11 krajinách

Hlavným podujatím víkendu bude celoeurópske valné zhromaždenie Volt Europa, ktoré sa uskutoční 13. – 14. júna v Bratislave. Očakáva sa účasť viac ako 700 členov a hostí z 27 európskych krajín. Počas dvoch dní budú prebiehať diskusie, interné hlasovania a stretnutia venované kľúčovým témam, ako sú demokracia, bezpečnosť, klimatická transformácia či digitálna budúcnosť Európy.

Bratislava sa tak na jeden víkend stane miestom, kde sa stretne európska politická, odborná aj občianska komunita.

Súčasťou programu budú aj diskusie s významnými osobnosťami z európskej aj slovenskej politiky, akademického prostredia, médií, bezpečnostnej komunity či technologického sektora. Do Bratislavy zavítajú europoslanci Damian Boeselager, Anna Strolenberg, Nela Riehl a Reinier van Lanschot, spolupredsedovia Volt Europa Francesca Romana D'Antuono a Mels Klabbers, ako aj odborníci na bezpečnosť, boj proti dezinformáciám a umelú inteligenciu. Zo slovenských hostí vystúpia okrem iných Magda Vášáryová, Pavel Macko, Vladimír Šucha, Jana Kobzová či Lucia Pašková. Program tak ponúkne jedinečnú príležitosť vypočuť si ľudí, ktorí sa podieľajú na formovaní európskych politík a verejnej diskusie o budúcnosti Európy.

Popri oficiálnom programe však podujatie presahuje aj do ulíc mesta. Súčasťou víkendu bude aj verejné zhromaždenie „Pochod za Európu“, ktorý sa uskutoční v sobotu 13. júna o 17:00. Účastníci prejdú z Námestia Ľ. Štúra cez centrum mesta až na Tyršovo nábrežie, kde bude nasledovať verejný program s príhovormi hostí zo Slovenska aj zo zahraničia. Očakáva sa účasť až 1 000 ľudí a vstup je voľný.

Vystúpenia sa zamerajú na témy, ktoré dnes formujú budúcnosť Európy – od podpory Ukrajiny, cez bezpečnosť a prosperitu, až po klimatickú politiku a vzdelávanie.

Celý víkend doplní aj bohatý sprievodný program v Bratislave a Viedni, ktorý prepojí neformálne stretnutia, kultúrne aktivity a networking. Účastníci tak budú mať možnosť zažiť nielen politickú diskusiu, ale aj mestá a región strednej Európy, ktoré tvoria prirodzený most medzi rôznymi časťami kontinentu.

Výber Bratislavy nie je náhodný. Mesto leží na križovatke strednej Európy a symbolicky spája západné aj východné smery európskeho priestoru. Práve tu chceme ukázať, že budúcnosť Európy sa netvorí len v tradičných politických centrách, ale aj v mestách, kde sa stretávajú rôzne skúsenosti, kultúry a pohľady na spoločné výzvy.

Volt Europa tak prináša svoje najväčšie podujatie roku 2026 práve do Bratislavy — do mesta, ktoré sa na jeden víkend stane európskym priestorom pre diskusiu, stretnutie a spoločnú víziu budúcnosti.

Ste frustrovaná/-ý zo súčasného stavu vo Vašom meste, obci alebo regióne?

Máte energiu, nápady a chuť veci meniť? 

Volt Slovensko bude mať v komunálnych a regionálnych voľbách v roku 2026 vlastných kandidátov. Pridajte sa k nášmu tímu kandidátov po celom Slovensku. A možno práve Vy budete medzi prvými zvolenými predstaviteľmi Voltu v strednej Európe!

Čo je Volt?

Volt je prvá a jediná celoeurópska politická strana. Momentálne máme viac ako 35 000 aktívnych členov na celom kontinente a vyše 250 našich kandidátov už bolo zvolených do rôznych verejných funkcií v ôsmich krajinách EÚ na všetkých úrovniach vlády vrátane obcí, miest, regiónov, národných parlamentov a Európskeho parlamentu. Milióny Európanov odovzdali svoj hlas niektorému z našich kandidátov.

Strana Volt Slovensko bola zaregistrovaná na MV SR vo februári 2024 a v júni 2024 predstavila 10 kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Čo Vám Volt ponúka, ak sa rozhodnete kandidovať?

• Prepojenie s volenými zástupcami a kandidátmi z celej Európy.

• Overené postupy v oblasti riadenia miest/obcí/regiónov.

• Podporu silnej komunity rovnako zmýšľajúcich Európanov.

• Zviditeľnenie a podporu Vašej kandidatúry prostredníctvom sociálnych médií a príležitostí na podujatiach Voltu.

• Vzdelávanie a prípravu

  • Porozumiete hodnotám, politickému programu a úspechom Voltu.

  • Spoločne zanalyzujeme funkciu, na ktorú kandidujete, a nastavíme špecifiká Vašej kampane.

  • Definujeme Váš profil, politické priority a posolstvo.

  • Získate overené postupy v oblasti vedenia kampaní.

  • Zhodnotíme potrebné zdroje a ako Vás Volt môže podporiť.

Ako sa môžete prihlásiť?

Odpovedzte prosím na tento dotazník do 23. marca 2026. 

Máte otázky? Kontaktujte nás emailom na info@voltslovensko.org.

Stredná Európa stojí na okraji krízy: demokracia je pod tlakom a naše ekonomiky nedokážu naplno rozvinúť svoj potenciál. V októbri 2026 čakajú Slovensko miestne a regionálne voľby.

Tento moment však prináša aj jedinečnú príležitosť na zmenu – pre Slovensko aj celý náš región. Aj preto chceme, aby bolo nadchádzajúce valné zhromaždenie Volt Europa prvým skutočne medzinárodným v našom „fialovom“ štýle – a aby prinieslo hodnotu nielen nám, ale aj našim susedom.

Bratislava je jediné hlavné mesto v Európe, ktoré priamo susedí s dvoma krajinami – Maďarskom a Rakúskom. Ktoré iné mesto teda lepšie vystihuje cezhraničné témy, ktoré Volt dlhodobo otvára? Práve preto organizujeme naše valné zhromaždenie tu: aby sme posilnili našu šancu uspieť vo voľbách v krajine s obrovským potenciálom a zároveň zanechali odkaz aj v okolitých regiónoch.

Valné zhromaždenie Volt Europa v Bratislave v roku 2026 bude dôležitým impulzom pre Volt Slovensko pred jesennými miestnymi a regionálnymi voľbami.

Predaj vstupeniek je už spustený!

Chceš si zabezpečiť tú svoju za najlepšiu cenu?
Práve teraz sú lístky v najvýhodnejšej cenovej hladine – neváhaj a kúp si ten svoj TU.

Chceš sa zapojiť ešte viac?

Ak sa pridáš k organizačnému tímu a venuješ čas prípravám tohto jedinečného podujatia, môžeš získať vstupenku úplne zadarmo. Ak máš záujem, vyplň formulár alebo nám napíš na info@voltslovensko.org

Tešíme sa, že po prvýkrát zavíta naše fialové hnutie z celej Európy práve k nám!

Tvoj tím Volt

EÚ vznikla ako mierový projekt, ako odpoveď na „už nikdy znova“ a ako alternatíva k impériám minulosti. Dodnes je úspešná. Existuje krajina, ktorá by sa chcela dobrovoľne pripojiť k Číne, USA alebo Rusku? Nie. EÚ ale má túto príťažlivú silu a mnohé krajiny stoja v rade, aby sa k nej pridali.

Napriek tomu, Európa nevyužíva svoj plný potenciál a čelí hrozbám. Rusko pokračuje vo vojne a ničí Ukrajinu. USA sledujú svoje imperialistické ambície. Ak nič nezmeníme, Európa sa stane vazalom. Nestačí byť odolní, aby sme prežili. Musíme byť nezávislí, aby sme mohli prosperovať.

Starý svetový poriadok je mŕtvy. Európa nemôže ďalej fungovať podľa zastaraných pravidiel. Môžeme vybudovať nový poriadok so spojencami – takými, pre ktorých sú dôležité pravidlá a hodnoty.

Potrebujeme skutočnú nezávislosť. Demokratickú, vojenskú, ekonomickú, sociálnu aj materiálnu. Postupne alebo naraz. A Volt má plán.

Spoločne môžeme vybudovať lepšiu Európu. Takú, ktorá koná rýchlejšie, má väčšiu silu a zodpovedá sa svojim občanom. Európu, ktorá hovorí jedným hlasom a stojí za demokraciou a medzinárodným právom. Spojené štáty európske!

Ako by to vyzeralo v praxi? Tu sú hlavné zmeny, ktoré chceme dosiahnuť:

Demokratická nezávislosť

• Moc európskemu ľudu. Chceme, aby sme všetci mali moc zvoliť si európsku vládu prostredníctvom skutočných európskych volieb s európskymi kandidátmi a európskymi stranami!

• Koniec vetokracie. Je potrebné zrušiť právo veta – možnosť jednej krajiny blokovať rozhodnutia. Autokrati ako Orbán nemôžu mať rozhodujúci hlas. Európa by mala rozhodovať väčšinou.

• Hovoriť jedným hlasom. Potrebujeme skutočného európskeho ministra zahraničných vecí, ktorý sa dokáže postaviť diktátorom, brániť medzinárodné právo bez pokrytectva, zastavovať vojny a predchádzať novým.

Vojenská nezávislosť

• Financujme slobodu. Vďaka eurobondom, spoločnému obstarávaniu, investíciám do prelomových technológií, európskej DARPA (Agentúra pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany) a plne integrovanému obrannému priemyslu môžeme ušetriť miliardy na výdavkoch.

• Víťazstvo pre Ukrajinu. Zabezpečíme, aby Ukrajina vyhrala, využitím zmrazených ruských aktív, vytvorením bezletovej zóny, urýchlením členstva a obranou akéhokoľvek prímeria európskymi silami.

• Európska armáda pre mier. Vybudujeme európsku veliteľskú štruktúru, strategické kapacity vo vlastníctve EÚ (ISR – spravodajstvo, sledovanie a prieskum) a silu aspoň 250 000 vojakov pripravených brániť Európu.

Ekonomická nezávislosť

• Financujme našu budúcnosť. Vydáme eurobondy na investície do klimaticky neutrálnej digitálnej ekonomiky, dokončíme kapitálovú a bankovú úniu a posilníme euro ako globálnu menu.

• Inovácie, ktoré prosperujú. Zavedieme "preferenciu európskeho", odstránime prekážky na jednotnom trhu, prilákame talenty, vytvoríme „EU Inc.“ a zameriame priemyselnú politiku na nových európskych šampiónov.

• Prijmime našich priateľov. Prijmeme nových členov EÚ, uzavrieme spravodlivé obchodné a rozvojové dohody a prehĺbime spoluprácu s demokratickými partnermi ako Spojené kráľovstvo a Kanada.

Digitálna nezávislosť

• Chráňme pravdu. Donútime sociálne médiá rešpektovať naše hodnoty a bojovať proti zahraničným vplyvom, vybudujeme verejnoprávne európske médium, ochránime novinárov a podporíme európske alternatívy sociálnych sietí.

• Európsky technologický ekosystém. Vytvoríme vlastnú digitálnu infraštruktúru ako alternatívu k USA – od A po Z: európska AI, dáta, softvér, zariadenia, cloud, siete aj čipy.

• Verejné služby na európskych technológiách. Do roku 2030 budú všetky verejné služby využívať európsky softvér a dáta budú uložené v európskych cloudových riešeniach.

Sociálna nezávislosť

• Dostupný život. Vybudujeme dostupné bývanie cez inteligentné sociálne projekty a renovácie. Investujeme do čistých technológií a európskej energetickej siete, aby sme znížili ceny energií.

• Kultúra doma. Podporíme film, hudbu a ďalšie umenie, aby sme Európu nevideli cez americkú optiku. Kultúra nesmie byť privilégiom, ale silou solidarity investovaním do miestnych umelcov.

• Uvoľnime ľudský potenciál. Z programu Erasmus spravíme univerzálnu európsku skúsenosť, investujeme do zručností a pracovných miest a mladým ľuďom dáme štartovací kapitál pre život a podnikanie.

Materiálna nezávislosť

• Vlastná energia. Investujeme do čistej energie – vetra, slnka, jadra a batérií – aby sme sa zbavili závislosti od zahraničných zdrojov, ako LNG z USA či plyn a ropa z Ruska.

• Obnovme priemyselné líderstvo. Vrátíme Európe postavenie výrobnej veľmoci investíciami do nových odvetví, ako sú deeptech a cleantech, a do celoeurópskej vysokorýchlostnej železnice.

• Zdroje pre budúcnosť. Budeme investovať do zodpovednej ťažby, uzatvárať férové dohody o zdrojoch a zrýchlime recykláciu a obehové hospodárstvo, aby sme zabezpečili prístup ku kritickým surovinám.

Súhlasíte? Vaši národní lídri to môžu uskutočniť už zajtra – vytvorením Spojených štátov európskych, ktoré vás ochránia a priblížia lepšiu budúcnosť.

Na čo teda čakáte? Podporte našu petíciu!

Naši poslanci zvolení za Volt do holandského parlamentu presadili návrh, aby sa Holandsko obrátilo na Európsky súd pre ľudské práva vo veci ústavnej novely vlády Roberta Fica. Je nám jasné, že nežiaduco ohrozuje práva LGBTQ+ ľudí.

Každý Európan by mal mať slobodu byť tým, kým chce byť. Populisti však podkopávajú naše európske slobody a staré politické strany nemajú odvahu postaviť sa za našu spoločnú európsku budúcnosť.

Volt je nová generácia, ktorá prijíma nové, progresívne a európske myšlienky. Tým, že sme presvedčili holandský parlament o našom návrhu, dúfame, že súd zastaví Ficovo zasahovanie do práv komunity LGBTQ a do našich spoločných európskych slobôd.

Sme prvá a jediná európska strana a sme v kontakte s našimi kolegami z Volt Slovensko, aby sme pochopili národný kontext a to, čo by pomohlo slobodnej a európskej budúcnosti Slovenska.

Presne v tomto spočíva sila nášho celoeurópskeho hnutia. Keď sa nemožno spoľahnúť na našu vládu, pomôžu nám naši partneri. Jedno hnutie, jeden program, jeden set hodnôt. Chránime ich spoločne.

Pridaj sa k Volt Slovensko a pomôž nám presadzovať slobodu, rovnosť a európsku budúcnosť pre všetkých.

Koncom júla sa prezidenti EÚ a USA stretli v Škótsku, aby sa dohodli na obchodnej dohode, ktorá mala zabrániť 30% clám, ktorými nám Donald Trump pohrozil od 1. augusta. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa pod tlakom vlád členských štátov vrátila s dohodou, ktorá stanovuje 15% clo na vývoz z EÚ do USA, zatiaľ čo EÚ bude uplatňovať 0% clo na dovoz z USA. Okrem toho sa EÚ zaviazala k nákupu energií v hodnote 700 miliárd Eur, investovať 600 miliárd Eur v USA a zvýšiť výdavky na nákup amerických zbraní.

Cena za odmietnutie integrácie EÚ

Je nám ľúto, že EÚ prijala takto jednostrannú dohodu, ktorá spochybňuje našu dôveryhodnosť a legitimitu v rámci obchodovania založeného na medzinárodnom poriadku. Spochybňujeme nielen naliehavosť tejto dohody, ale aj jej výsledok. Trumpom kritizovaný obchodný deficit z výmeny tovarov vo výške 235 miliárd dolárov je vyvážený americkou prevahou a kvázi-monopolným postavením v oblasti technológií a finančných služieb vo výške 148 miliárd dolárov. Zavedenie 15% cla bez reciprocity na ochranu európskeho priemyslu či zdanenia amerických poskytovateľov služieb nebolo nijako odôvodnené.

Vo Volte sa obávame, že občania Európy zaplatia vysokú cenu za to, že národné vlády si privlastnili rokovania a dlhodobo odmietajú riešiť štrukturálne slabiny Európy:

• EÚ stále nemá jednotnú zahraničnopolitickú doktrínu. Zostávame závislí od americkej ochrany a podpory v ruskej vojne na Ukrajine, čo Donald Trump využíva ako vyjednávaciu páku.

• Členské štáty síce hovoria o potrebe silnejšej obrany, no neurobili zásadné kroky ani k spoločným nákupom, nieto ešte k spoločnej európskej armáde či veliteľskej štruktúre.

• Vlády bránia skutočnej ekonomickej integrácii, pričom náš spoločný trh je „jednotný iba svojim názvom“. To spôsobuje, že európsky priemysel je menej konkurencieschopný a príliš krehký na zvládnutie externých otrasov.

• Európska komisia bola donútená konať pod tlakom národných vlád, ktoré chránili vlastný priemysel a záujmy – ďaleko od jednotnej a progresívnej obchodnej politiky.

• Rozhodovací proces EÚ je naďalej tragicky nedostatočný pre súčasnú geopolitickú realitu. Je je úplne odlišná od tej, v ktorej boli súčasné zmluvy riadiace EÚ uzavreté.

Táto dohoda je budíčkom. Mnohé z týchto bodov už pred rokom pomenoval Mario Draghi vo svojej správe. Odvtedy však vlády, ktoré dnes EÚ za túto dohodu kritizujú, neodovzdali žiadne právomoci EÚ ani neumožnili reformy. Udržiavajú EÚ v jej oslabenej podobe a – bez ohľadu na prázdne sľuby – si touto dohodou len kupujú čas. Volt očakáva, že tento čas bude konečne využitý na reformy EÚ a zníženie vonkajšej závislosti Európy.

Tvorba európskej budúcnosti namiesto ochrany národnej minulosti

Ako národné pobočky celoeurópskeho hnutia Volt požadujeme od Európskej komisie a národných vlád:

• Aby sa obchodná dohoda medzi EÚ a USA posudzovala nezávisle od Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2028 – 2035. Nadchádzajúci sedemročný „rozpočet EÚ“ by nemal byť znižovaný, oslabovaný ani presmerovaný.

• Aby EÚ nevstupovala do novej energetickej závislosti nákupom takmer celoročnej produkcie amerického LNG a trojnásobku súčasného dovozu, ale aby sa sústredila na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako aj kapacít siete a skladovania energie.

• Aby sa výdavky na obranu nad rámec záväzku 2% voči NATO financovali na európskej úrovni so zameraním na spoločné nákupy a povinné, postupne sa zvyšujúce kvóty pre európskych obranných dodávateľov.

• Aby sa urýchlila integrácia trhu: 28. režim, reforma verejného obstarávania EÚ a integrované kapitálové trhy musia byť ďalšími krokmi k zjednoteniu 27 národných byrokracií, ktoré nás podľa správ Maria Draghiho a MMF stoja 7% našej produktivity.

• Aby sa monopolné postavenie amerických poskytovateľov služieb obmedzovalo inými prostriedkami než clami: verejný európsky poskytovateľ platieb ako konkurencia pre Visa a MasterCard už dávno mešká, rovnako ako interoperabilita platforiem sociálnych médií, iniciatíva Buy European a zákon o európskych malých podnikoch.

• Aby žiadna krajina nebola vyňatá zo systému uhlíkového vyrovnania na hraniciach (Carbon Border Adjustments). Potrebujeme rovnaké podmienky pre náš priemysel v Európe aj mimo nej – a vyžadovať od ostatných ekonomických blokov, aby sa prispôsobili, ak chcú naďalej obchodovať s EÚ.

• Aby akákoľvek verejná investícia v USA zabezpečila čistý pozitívny tok kapitálu späť do EÚ. USA nepotrebujú rozvojovú pomoc. Investície, ktoré nepreberajú iniciatívy ako USAid alebo Radio Free Europe, musia mať preukázateľne pozitívny dopad doma v Európe.

Vo Volte očakávame, že tieto body budú riešené v nadchádzajúcom septembrovom prejave o stave Únie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen – nie len formou naratívu, ale cez konkrétne kroky smerujúce k reforme zmlúv EÚ, ktoré umožnia Únii stať sa skutočne schopným geopolitickým aktérom. Tieto kroky by mali zahŕňať nielen interné reformy, ale aj iniciatívy na záchranu medzinárodného poriadku – vrátane vytvorenia novej globálnej ekonomickej zóny a reformy WTO.

Tieto reformy si vyžadujú skutočné vedenie na európskej úrovni a odvahu postaviť sa národným vládam, aby ich motivovali nájsť si miesto v silnejšej Európskej únii namiesto preceňovania svojho čoraz menšieho geopolitického významu. Volt je presvedčený, že silný záväzok členských štátov dodržiavať princíp Spitzenkandidátov bude nevyhnutný na pretrhnutie praxe, v ktorej predsedovia Komisie závisia od Rady namiesto európskych občanov a ich vízie. Volt je pripravený prevziať zodpovednosť, ak v tom budú národné vlády naďalej zlyhávať.

Volt Rakúsko
Volt Česko
Volt Maďarsko
Volt Slovensko
Volt Slovinsko
Volt Poľsko

Prečo potrebujeme rozšírenie a reformu

Situácia je vážna: Trump, Putin aj Si Ťin-pching čoraz viac zasahujú do diania v našom regióne, klimatická kríza a digitálna revolúcia menia svet. Európa sa buď dokáže zjednotiť ako demokratický kontinent, alebo sa ocitne na okraji svetového diania kde tempo a smer budú udávať iní, silnejší hráči. Dobrou správou je, že máme všetky predpoklady na úspech.

Rozšírenie EÚ posilňuje jej hodnoty, zvyšuje kvalitu života a dôstojnosť stoviek miliónov ľudí. Rozširuje spoločný trh, urýchľuje zelenú transformáciu a zvyšuje dôveru v EÚ vďaka motivovanému obyvateľstvu. Je to zároveň najefektívnejší nástroj zahraničnej politiky EÚ a najlacnejšia poistka proti ruskej agresii.

Predchádzajúce rozšírenia však ukázali, že bez silných záruk právneho štátu a pri zachovaní práva veta dochádza k blokovaniu demokracie a ochromeniu rozhodovania. Zároveň platí, že hoci by vstup krajiny ako Ukrajina priniesol veľké hospodárske prínosy, mohol by byť zaťažujúci, ak sa nebude spájať s hlbokou inštitucionálnou reformou.

Napokon, mnohé dôležité reformy sa roky odkladajú, pretože národní lídri sa obávajú zmien v zmluvách. História však ukazuje, že práve rozšírenie je impulzom k reformám. Reforma a rozšírenie sú dve strany tej istej mince. A to si vyžaduje tri kroky:

1. Oprava mechanizmu rozširovania

Navrhujeme model, ktorý bude rýchlejší, spravodlivejší a odolnejší voči krízam. Znamená to napríklad:

• hlasovania v procese rozšírenia EÚ zmeniť na rozhodovanie kvalifikovanej väčšiny;

• zaviesť nový štatút „pokročilého kandidáta“ – krajiny získajú výhody EÚ výmenou za rýchlejšie reformy, kým jadro EÚ sa môže hlbšie integrovať;

• využiť nové nástroje na podporu proeurópskych spoločností a na zvýšenie tlaku na vlády, ktoré sa odkláňajú od hodnôt EÚ

• zaviesť dohľad nad právnym štátom aj po vstupe do EÚ, prechodné obdobia a ďalšie záruky;

• spustiť rozsiahlu informačnú kampaň a dlhodobo posilniť postavenie občanov a občianskej spoločnosti, aby rozšírenie nebolo len rozhodnutím vlád, ale vôľou ľudí.

2. Reformy 1. etapy (do roku 2030 – bez zmeny zmlúv)

Využitím existujúcich klauzúl, sekundárnej legislatívy a medziinštitucionálnych dohôd môže EÚ:

• zefektívniť svoje inštitúcie – menej komisárov na základe odbornosti, rotujúce predsedníctva Rady po piatich krajinách, silnejší Európsky parlament so cezhraničnými kandidátnymi listinami;

• odstrániť právo veta jednotlivých štátov pri hlasovaní o sankciách, daniach a krokoch v procese rozšírenia;

• zriadiť Európske fórum občanov (Agora), ktorého odporúčaniami by sa museli zákonodarcovia zaoberať;

• rozšíriť pôsobnosť Európskej prokuratúry a podmieniť čerpanie EÚ fondov dodržiavaním právneho štátu;

• vytvoriť 75-miliardový fond na prispôsobenie sa rozšíreniu, reformovať spoločnú poľnohospodársku politiku, fondy súdržnosti a viacročný rozpočet, aktivovať nové zdroje príjmov (napr. uhlíková daň, digitálna daň, podiel z korporátnej dane).

Tieto opatrenia sa môžu realizovať paralelne so vstupom Čiernej Hory a ďalších pripravených kandidátov, takže EÚ môže konať a zároveň sa rozširovať – bez toho, aby musela meniť zmluvy.

3. Reformy 2. etapy (do roku 2030 – so zmenou zmlúv)

Na základe šiestich možných scenárov zmeny zmlúv by mal vzniknúť nový ústavný rámec, napríklad:

• ústavou nahradiť Komisiu, Radu a Parlament volenou vládou EÚ pod kontrolou dvojkomorového parlamentu;

• zrušiť právo veta vo všetkých oblastiach okrem:
  I) nových zmlúv,
  II) začatia a ukončenia rokovaní o vstupe,
  III) vyslania európskych ozbrojených síl do zahraničia;

• posilniť Súdny dvor EÚ na plnohodnotný ústavný súd s právom preskúmavať zmluvy ešte pred ich prijatím;

• premeniť Európske fórum občanov (Agora) na plnohodnotnú legislatívnu inštitúciu;

• zriadiť Európsku "pokladnicu" s fiškálnou kapacitou aspoň 3 % HDP a možnosťou vydávať spoločný dlh.

Do roku 2030 tak vznikne Únia, ktorá dokáže fungovať s 500 miliónmi občanov a 35+ členmi.

Kľúčové je, aby vstup Ukrajiny nebol podmienený reformou zmlúv, ale aby sa stal jej impulzom. Ukrajinské členstvo nesmie byť rukojemníkom zmien, ale príležitosťou pre lepšiu a funkčnejšiu EÚ.

Záver: čo z toho získa Európa

Napĺňaním tejto Agendy 2030 dáme kandidátskym krajinám hmatateľnú cestu k členstvu, premeníme rozšírenie z potenciálnej záťaže na bezpečnostný a ekonomický prínos a konečne naplníme predstavu Európanov o demokratickej a odolnej Únii. Každé rozšírenie v minulosti nasledovalo po štrukturálnej reforme – ak konáme teraz, vytvoríme Úniu budúcnosti ešte pred koncom tohto desaťročia: mierovú, zelenú a zvrchovanú.

Prečítajte si celý návrh v angličtine tu

Minulý víkend sme spolu s kolegami z Volt Rakúsko a Volt Maďarsko oslávili 40. výročie Schengenskej dohody symbolicky – na trojmedzí Slovenska, Rakúska a Maďarska, v parku sôch pri Čunove, Rajke a Deutsch Jahrndorfe. Na mieste, kde ešte donedávna stáli strážené hranice, sme si pripomenuli, čo všetko nám sloboda pohybu prináša.

Aj keď slnko pieklo a stromov zatiaľ veľa nie je, atmosféra bola srdečná, otvorená a európska – nechýbal rakúsky guglhupf, maďarské pagáče, ani slovenská treska. Diskutovali sme o budúcnosti Voltu v strednej Európe, cezhraničnej spolupráci aj o budovaní lepších vzťahov medzi našimi krajinami.

💬 Kristóf z Volt Maďarsko to povedal presne:
„Na tomto mieste nás kedysi delila železná opona, ale dnes tu môžeme byť spolu. Musíme si to vážiť a chrániť, pretože to nebolo jednoduché dosiahnuť.“
💬 Karoline Adam, spolupredsedníčka Volt Rakúsko, dodala:
„Vymoženosti, ktoré nám EÚ prináša musíme oslavovať častejšie a musíme si neustále si pripomínať, že ako Európania toho vieme dosiahnuť oveľa viac, ako jednotlivé krajiny.“
Veríme, že Schengenský piknik sa stane každoročnou tradíciou a o rok sa na tomto mieste stretneme opäť. Možno už aj s vami! 💜

Volt v 15 krajinách s jednotným volebným programom získal 1,4 mil. hlasov z celej Európy a má zvolených 5 celoeurópskych poslancov, čo je päťnásobok oproti roku 2019, keď sa zúčastnil volieb do EP prvý krát. Volt je známy nielen tým, že WWF ho označila za najzelenšie hlasujúcu stranu v EP. Na Slovensku po 2 mesiacoch propagácie získal 100 prvých členov a 2000 prvých voličov.

Viac sa dočítate v tlačovej správe.

Foto: Archív Volt, Zuzana Púčiková

Čítajte viac: https://podcasty.sme.sk/c/23337539/piatocek-europa-tras-sa-predvolebny-special.html

Ilustračné foto: RTVS

Program predvolebných diskusií, ako aj živé vysielanie, nájdete na stráne RTVS

https://www.rtvs.sk/televizia/program/21170/470132

Foto: Volt Europa / Zľava: aktuálna europoslankyňa strany Volt Holandsko Sophie in’t’Veld a europoslanec strany Volt Nemecko Damien Boeselanger.

Strana Volt Slovensko zdôrazňuje, že Slovensko by sa malo stať aktívnym členom EÚ s jasným a rešpektovaným hlasom.

Celý článok o prioritách a vízii členov strany Volt si môžete prečítať na stránke TASR: https://www.teraz.sk/slovensko/volt-slovensko-chce-posilnit-veducu-po/797908-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253BsSlovensko

Foto: Archív Volt Slovensko

Medzi faktory prispievajúce k tomuto trendu patrí aj odkladanie rodičovstva a nedostatočná podpora pre ženy v reprodukčnom veku. Vzdelávacie iniciatívy ako slovenský projekt FerTeen, ktorý informuje mladých ľudí o plodnosti, ako aj environmentálne reformy zamerané na zlepšenie reprodukčného zdravia sú kľúčové.

Riešenie týchto problémov si vyžaduje komplexné legislatívne, sociálne a politické opatrenia, pričom jednotný európsky prístup je nevyhnutný pre efektívne a včasné riešenia.

Naše kandidátky Denisa Priadková, odborníčka na reprodukčné zdravie, a Lucia Kleštincová, odborníčka na európske politiky, ponúkajú návrhy ako zlepšiť demografický vývoj a reprodukčné zdravie v Európe na portáli EURACTIV Slovensko.

https://euractiv.sk/section/socialna-politika/opinion/europska-populacna-kriza-sa-tyka-aj-slovenska/

Foto: Archív Volt Slovensko

Lucia Kleštincová, vedúca kandidátka za Volt Slovensko, zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ženy viac spájali a podporovali navzájom, aby mohli dosiahnuť výraznejšie zmeny v spoločnosti. Napriek náročným podmienkam ženy na Slovensku a vo svete preukazujú, že zvládajú náročné funkcie často s väčším nadhľadom a inou kvalitou ako ich mužskí kolegovia.

Výskumy ukazujú, že ženy v politike čelia väčšiemu posudzovaniu, kritike a prekážkam v prístupe k financiám a médiám. Tieto faktory prispievajú k tomu, že ženy často odrádza vstup do politiky. Lucia Kleštincová zdôrazňuje, že v rámci svojho pôsobenia v hnutí Volt Slovensko sa snaží vytvárať prostredie, ktoré podporuje rodovú rovnosť a ženské líderstvo. Hlboko zakorenené spoločenské stereotypy však stále prevládajú, čo vedie k tomu, že politická diskusia často evokuje predstavu mocného muža, a nie kvalifikovanej ženy.

Kľúčové iniciatívy pre podporu rodovej rovnosti zahŕňajú zmenu DNA politických strán, kde by rodová rovnosť bola rovnako dôležitá ako profesionalita a schopnosť dosahovať výsledky. Kleštincová poukazuje na to, že Volt Slovensko aktívne pracuje na zabezpečení rodovej rovnosti vo vedení, členskej základni a kandidátskych listinách. Dôležitým krokom je aj zmena verejného vnímania a posilnenie podpory pre ženy, ktoré sa snažia presadiť v politike.

Celý článok si môžete prečítať na webe Ženy v Meste

https://www.zenyvmeste.sk/zeny-zvladaju-najnarocnejsie-funkcie--aj-tak-ludi-v-politike-oslovuje-razny--bohaty-muz--hovori-lucia-klestincova

Ilustračné foto: The National News

Lucia Kleštincová, ktorá kandiduje v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, reagovala na útok výzvou na rešpekt a toleranciu. Upozornila, že útok na premiéra je útokom na demokraciu samotnú a vyzvala politických lídrov na odsúdenie všetkých foriem nenávisti a násilia.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová taktiež vyzvala na zastavenie nenávistných prejavov, ktoré vedú k násilným činom. Lucia Kleštincová sa k týmto výzvam pripojila a zdôraznila potrebu zmiernenia emócií a prejavenia ľudskosti naprieč politickým spektrom. Incident, ktorý sa stal len pár týždňov pred európskymi voľbami, vyvolal šok nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Polícia varovala pred šírením nenávisti na sociálnych sieťach a sľúbila, že bude stíhať tých, ktorí prekročia hranicu zákona.

Lucia Kleštincová vyjadrila obavy o bezpečnosť politických kandidátov po útoku a dúfa, že sa zlepší nielen bezpečnosť, ale aj kultúra komunikácie v politike. Zdôraznila, že strana Volt Slovensko presadzuje rešpekt, inklúziu a udržateľnosť, na rozdiel od starej politiky, ktorá živí nenávisť a rozdelenie. Zároveň verí, že Slováci túžia po stabilite a chcú vidieť riešenia komplexných problémov a výziev, ktorým čelíme doma aj v zahraničí.

Celý článok si v anglickom jazyku môžete prečítať na webe The National News

https://www.thenationalnews.com/news/europe/2024/05/16/slovakia-assassination-attempt-robert-fico/